Aktuality
Zveľadenie zvonice v Nižnom Sliači.
Združenie priateľov prírody Liptovské Sliače v sobotu 22. októbra 2016 zorganizovalo svoju ďalšiu úspešnú pracovnú akciu, tentoraz pri obnove zvonice v Nižnom Sliači. Vraví sa: „Že modlitby spravodlivých aj nebesá pretrhnú.“ Táto ľudová múdrosť sa stala skutočnosťou aj v danú sobotu, kedy po týždni neustáleho dažďa vykuklo slniečko a tak opäť s nadšením a entuziazmom členovia zduženia začali práce na obnove zvonice, ktorá priam volala po novom zveladení. Členovia združenia priateľov prírody ako aj sympatizanti tohto zduženia zo zápalom pracovali ako včeličky. Medená strieška vrchnej časti zvonice, ako aj samotné zvony, boli očistené od korózie a nánosu špiny, drevené časti nosnej konštrukcie, opláštenie zvonice a drevená šindľová strecha boli ošetrené a nanovo natreté. Okolie zvonice dostalo taktiež novú fazónu, spravený bol nový drevený plot a do vstupnej časti zvonice bol položený okrasný kameň. Pracovnú náladu spríjemňovalo okrem dobrých ľudí ktorí chceli pomôcť aj ľudová hudba, teplý čaj a chutný guláš, ktorý si mohli dať pracovníci ako aj okoloidúci občania ktorý fandili dobrej veci. Veľké poďakovanie pri obnove zvonice v Nižnom Sliači patrí obecnému úradu ako aj starostovi obce Lipt. Sliače, všetkým zúčastnením členom združenia, sympatizantom ale aj občanom ktorí pre dobro veci obetujú nielen svoj voľní čas.
Ďalej sa chcem poďakovať všetkým sponzorom, ktorý sponzorovali a prispeli k zveladeniu zvonice: DRAST s.r.o. (František Ondrejka), Littva Ivan, R-J.A. servis,s.r.o. (Roman Plávka), Kozí vršok (Ján Morava),Pekáreň u ňaňa (Žilinec Jozef) , Marián Jacko (nákladná doprava), JAROTTATRANS,s.r.o. (Jarotta Vlado), FRIBAU s.r.o. (Peter Frič), HOLSWOOD (Ivák Peter), Poľnohospodárkse družstvá LK-Servis , Lisková & Sliače .
autor: Pavol Balco, poslanec Lipt. Sliače, člen Združenia priteľov prírody
.jpg)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Odpust RUŽENCOVEJ Panny Márie na Magurke 2016 ako DEDIČSTVO NAŠICH OTCOV.
Každoročne mesiac október je mesiacom RUŽENCOVEJ P.MÁRIE. Aj toho roku 2.10. 2016 o 11:00 hod. bola na Magurke ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ. Zorganizovať takúto SLÁVNOSŤ v horách v 1060 mnm., nie je jednoduché. Je potrebné, aby vyšlo počasie. Preto odpust dávam na nedelu pred sviatkom. Po sviatku sa už mení počasie a hrozí sneh. Vždy ide i diametrálne odlišné nedele po sebe. Na túto slávnoť je potrebné zaistiť mnoho vecí: kvalitné ozvučenie, pokosiť a vyčistiť celé okolie kostola, zaistiť pre ľudí autobusy, upratať a vyzdobiť kostol, pripraviť ingrediencie na guláš a uvariť ho. Ďalej, aby hasiči usmerňovali premávku, zavrieť v sobotu priestor, pred kostolom, aby tam nikto nezaparkoval... A neviem, či som aj všetko vymenoval, čo všetko treba... Viem, že nato, aby sa mohol tento odpust uskutočniť je potrebné to vnútorne i navonok dobre zorganizovať. Bez ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť, by to neišlo.
Som veľmi rád, že táto slávnosť sa už stála známou v širokom okoli milovaného Liptova. Je to PÚŤ ZA MÁRIOU. Je to PÚŤ ZA MATKOU. Veriaci človek vie, čo to znamená putovať a čo mu to pre život prináša.
Chválim, že vzniklo ZDRUŽENIE PRIATEĽOV PRÍRODY z Lipt. Sliačov, ktoré má už 30 zanietených a ochotných členov a tiež má na konte už veľmi prospešné akcie v prospech obce Lipt. Sliače, širokej verejnosti a okolia. Obnovuje káplnky a kríže v Lipt. Sliačoch, ale i v Partizánskej Ľupči. Venuje sa deťom-enviromentálnej výchove o prírode, aké je dôležite prírodu a lesné zvieratá chraniť, prírodu čistit nezaťažovať a skrášľoať...
Tohto roku chcem poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli pri organizovaní tejto milej mariánskej púte na Magurke.
V prvom rade chcem poďakovať starostom, ktorí každoročne pomáhajú s prípravou a sa aj osobne na slávnosti zúčastňujú, čo je dobrým príkladom. Aj vyhlásenie miestnym rozhlasom je veľká pomoc, lebo ľudia sú informovaní. Obecný úrad pomáha pri kosení a čistení areálu. Bez hasičov bez ich obetavej pomoci by to tiež neišlo. Chcem poďakovať za ingrediencie (mäso, zemiaky) do guľášu spol. LK Servis. P. Ivanovi Jančimu, ktorý poskytol na svojej chate Združeniu prenocovanie, aby mohli hneď skoro ráno začať variť guláš. Združeniu priateľov prírody a všetkým členom, za navarenie veľmi chutného guľašu. Bol taký dobrý, že sa neskutočne rýchlo rozdal i keď bolo pripravených 420 porcií. Veľmi ťažko je však možné odhadnúť návštevnosť. Ďakujem firme KING Light & Sound, ktorá si zobrala patronát nad každoročným ozvučením ODPUSTU. Je to jej každoročné sponzorstvo. Márii Brečkovej členke Združenia priteľov prírody, za prípravu Mariánskych piesni, ktoré už hodinu pred slávnosťou zneli z reproduktorov a naladili pútnikov na duchovnú mariansku atmosféru. A podobne to bolo aj pri obede... Musím poďakovať ženám z Lipt. Osady, ktoré majú blízky vzťah ku kostolíku na Magurke, za jeho upratanie a výzdobu. Za obetavú prípravu VONKAJŠIEHO OLTÁRA, bez ktorej by slávnosť sa nemohla vonku uskutočniť. A tiež ženám a mužom v krásnych farebných krojoch zo Sliačov prinášajúcich obetné dary a za ich pekný spev. Za ich neopakovateľné šišky , ktoré veľkodušne doprajú ako maškrtu p. farárovi. Speváckemu zboru z Part. Ľupče, ktorý vedie p.Mária Pašková, za obohacujúce spevy, za liturgické spevy. Jej sestre Monike Paškovej, za neopakovateľnú hru na Jej husličkach. To všetko umocňuje duchovnú atmosféru, ktorá pomáha sa zahĺbiť do vnútorných hodnôt duše. Tie vyzdvihol Dp. Peter Halkoci, duchovný správca vo väznici v Rbku vo svojej homílii. - Duša človeka žije z modlitby, ktorá človeka vnútorne obohacuje, zjednocuje s Bohom a dáva silu odpúšťať ... - Aj Jemu patrí moje poďakovanie za odslúženie sv. omše a BOŽIE SLOVO, ktoré v jednoduchej kráse pretlmočil a aktualizoval do každodenného života.
Pri otváraní nového akademického roka na istej vysokej škole rektor povedal: -"Bez Vás študentov by sme tento nový akademicky rok otvoriť nemohli, Vy Ste pre našu školu veľmi dôležití ".- Poďakovanie patrí všetkým veriacim, bez ktorých by cirkev nemohla existovať a ktorí doputovali na horu, ktorá sa volá MAGURKA, kde stojí náš milovaný kostolík RUŽENCOVEJ P. MÁRIE. Duchovný odkaz našej NEBESKEJ MATKY nás spája , sme Jej duchovné deti, sme Jej ctitelia a Ona je našou DUCHOVNOU MATKOU. Ako Jej duchovné deti chceme byť s matkou , ktorá za nás oroduje u Svojho Syna Ježiša Krista.
POMOCNICA KRESŤANOV - oroduj za nás.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ďalšia úspešná pracovná akcia Združenie priateľov prírody
V sobotu 7. mája 2016 sa členovia a sympatizanti Združenia priateľov prírody pustili do opravy kaplnky a jej okolia v Nižnom Sliači. Už od skorého rána takmer 40 ľudí s oduševnením pracovalo na oprave kaplnky, ktorá dostala nové ošatenie. Vymaľované boli: strecha, steny, výklenok a ku kaplnke boli spravené schody a vydláždená bola i plocha s lavičkou pred kaplnkou. Atmosféra počas brigády bola neopísateľná, všetkých zúčastnených spájala spoločná idea, priložiť ruku k dielu pre dobrú vec, čo ešte v ten deň ocenili i miestni obyvatelia, ktorí prišli na spoločný guláš a ďakovali Združeniu priateľov prírody za vykonané dielo. Ďalšia vynovená kaplnka a jej upravené okolie je svedectvom o tom, že Združenie priateľov prírody ľudí spája a stáva sa veľkou rodinou zanietených ľudí, ktorým záleží na zveľaďovaní dedičstva otcov. Týmto sa chcem poďakovať všetkým členom a sympatizantom nášho združenia a teším sa na ďalšiu spoločnú akciu.
Matúš Kráľ
predseda Združenia priateľov prírody
.jpg)
.jpg)
.jpg)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Združenie priateľov prírody upravilo kaplnku a jej okolie
Obnova kaplnky a jej okolia: V sobotu 9. apríla 2016 Združenie priateľov prírody zorganizovalo pracovnú brigádu pri obnove kaplnky a jej okolia, ktorá sa nachádza na rozhraní chotárov Liptovských Sliačov a Partizánskej Ľupče. Vonkajší vzhľad kaplnky, narušený poveternostnými podmienkami už priam volal po obnove a novom nátere. Na túto bohumilú prácu sa podujali členovia Združenie priateľov prírody, ktorým záleží na obnove, ochrane, a zveľaďovaní Božej prírody, ktorou Pán Boh požehnal náš krásny Liptov. Neodmysliteľnou súčasťou chotárov našich obcí sú kaplnky a kríže, ktoré naši predkovia stavali z vďačnosti voči Pánu Bohu za preukázanú Božiu pomoc a ochranu, prípadne aj ako spomienku na nešťastie, ktoré sa na ich mieste odohralo. Kaplnky a kríže sú nielen miestami dávnej minulosti, ale aj živými majákmi pre ľudí v prítomnosti upomínajúce nás na Stvoriteľa, na vďačnosť voči Nemu i pokornú modlitbu a prosbu o Božiu prítomnosť a ochranu. Túto skutočnosť si plno uvedomujú aj členovia Združenia priateľov prírody, ktorým záleží na harmónii Božieho stvorenstva – prírody a všetkých jej súčastí spolu s duchovným odkazom našich predkov a tak i sobotňajšou pracovnou brigádou naplnili jeden zo svojich vytečených cieľov. Obnovená kaplnka a jej okolie sa pričinením a obetavosťou členov Združenia priateľov prírody stáva duchovnou oázou pre všetkých milovníkov prírody, ktorí okolo nej budú prechádzať, aby sa pri nej mohli zastaviť, skloniť k modlitbe a poďakovať Bohu za krásu lúk i lesou a všetkého živého čím nás Pán Boh požehnal.
Mgr. Ján Molčan
duchovný referent
Združenia priteľov prírody
.jpg)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Združenie priateľov prírody sa predstavilo v Ivachnovej
Krásne počasie, dobrí ľudia, pohodová, priateľská atmosféra, hudba a spev, to sú tie správne ingrediencie na stretnutie pri výbornom guláši. Udialo sa v sobotu 2. apríla pri kultúrnom dome v Ivachnovej, kde členovia Združenia priateľov prírody Liptovské Sliače pripravili príjemné priateľské posedenie pre členov a vlastníkov Pozemkového spoločenstva Ivachnová. Kým zanietený tím okolo predsedu Združenia priateľov prírody Matúša Kráľa pripravoval guláš a všetko potrebné na pohostenie, v kultúrnom dome zasadalo Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva Ivachnová. Po oficiálnom programe a diskusii dostal priestor aj člen a hovorca Združenia priateľov prírody, aby členom pozemkového spoločenstva a hosťom zhromaždenia predstavil novovzniknutú organizáciu, jej ciele, zámery a vízie vzájomne prospešnej spolupráce s vlastníkmi pozemkov nielen v Ivachnovej, ale vo všetkých obciach, v katastri ktorých sa rozprestiera poľovný revír Kamenná. Po skončení Valného zhromaždenia prijali vlastníci pozemkov pozvanie zo Združenia priateľov prírody a pri výbornom guláši a občerstvení pokračovali priateľské rozhovory o tom, akým spôsobom by mohli obidve organizácie spolupracovať pri starostlivosti o pozemky a lesy a pri ochrane prírody v chotári Ivachnovej (Ivachniansky HÁJ). Členovia Združenia priateľov prírody si pohostením uctili aj svojich rodákov z Liptovských Sliačov, pretože viacerí z nich sú vlastníkmi pôdy v katastri Ivachnovej. Vzájomná synergia dvoch generácií, generácie lesných a pozemkových hospodárov a mladej, nastupujúcej generácie priateľov prírody, by mala smerovať k dosiahnutiu spoločných cieľov, z ktorých budú mať prospech všetci dobrí ľudia vo všetkých obciach, kde sa rozprestiera Poľovný revír Kamenná.
Organizátori podujatia a aj hostia vzájomne ocenili pohodovú, prívetivú atmosféru celej vydarenej akcie, na ktorej samozrejme nechýbali ani dobrá nálada, či spoločné spevy pri harmonike.
Združenie priateľov prírody bude podobné akcie s radosťou opakovať a je pripravené pomáhať priateľom z pozemkových spoločenstiev pri príprave ich podujatí a samozrejme aj starostom a obecným zastupiteľstvám obcí, v katastri ktorých sa poľovný revír Kamenná nachádza.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dňa 20. Marca Združenie priateľov prírody venovalo 1. OFC Liptovské Sliače nový stroj na výrobu čiar (lajnovačku). Túto cenu odovzdával významný člen Združenia priateľov prírody ako aj člen výboru OFC Marek Sršen.Chlapcom prajeme veľa športových úspechov .
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Po úspešnom článku JAZVEC ktorý mal viac ako 700 zhliadnutí na sociálnych sieťach, sme pre vás pripravili od našej významnej členky Bc. Zuzane Fričovej na ktorú je Združenie priateľov prírody hrdé a preto vám opäť pripravila a napísala ďalší krásny článok TETROV HLUCHÁŇ z naších lesov do poľovníckeho e- magazinu LOVEC.
Z NAŠICH LESOV
Hlucháň je jedným z najväčších kurotvarých vtákov nielen v našej krásnej prírode, ale na celej Zemi. Napriek svojej veľkosti a hmotnosti je to výkonný bežec i letec. Hoci svojom rodovom mene nesie pomenovanie hluchý, hluchlým býva len pri poslednej strofe tokania. Žiaľ, čo raz viac je jeho osud vrtkavejší.
Ohrozený krásavci
Hlucháň sa pýši krásnym sfarbením. Hlavne tu je výrazný pohlavný dimorfizmus. Sliepky sú menšie, mávajú oranžovú hruď a chrbát, lemovaný tmavými pásikmi. Spodok tela je svetlejší a chvost býva zaokrúhlený. Kohút je čiernosivastý, kovovým odleskom na krku a hrudi a s výraznou bielou škvrnou na lopatkách. Nad hornou mihalnicou je široká bradavicovitá lysinka živočervenej farby. Chvost je čierny s bielymi škvrnkami, ktorý sa skladá z 18 pier. Mladé samčeky sa líšia od starších najmä chvostom a zobákom. Staršie samce majú chvost ako keby dorovna odťatý, mladé samce ich majú mierne zaoblený. Zobák pri mladých kohútoch je hladký, pri 3- ročných sa začína tvoriť od nozdier brázdičková priehlbinka, ktorá postupuje s vekom až po koniec zobáka.
Keď hlucháň ohluchne
Samec a samica počas roka žijú oddelene. Stýkajú sa na jar v čase párenia, ktoré začína v marci a trvá do konca mája vo vyšších polohách. Hlucháne tokajú na stromoch, na zemi výnimočne. Na tokanisko priletujú večer, pri západe slnka alebo hneď po ňom. Nenocujú však na tom istom strome, ale blízko seba. Niektoré pozorovania z Karpát uvádzajú, že na jednom strome nocovalo niekoľko kohútov. Inde sú aj prípady kŕdlového tokania. Tokať začínajú pred svitaním, a tokajú pokiaľ sa nerozvidní. Prvú časť predstavuje krátke, tupé klepnutie, ktoré sa zrýchľuje a končí s mľasknutím. Kohút drží chvost vzpriamený a vejárovito roztvorený, krídla sú spustené a krk vystretý nahor s naježenou bradou. Pritom buď stojí alebo chodí na ležiacom strome. Potom nasleduje ďalšia časť spevu podobné k brúseniu kosy, ktorý tri razy za sebou zopakujú. Pri tomto speve má samec roztvorený zobák a priviera oči. Povolením napätia bubienka s prikrytím vonkajšieho zvukovodu so svalovým výbežkom sánky, sa stáva na 3 sekundy hluchým. Keď sa rozvidnie, hlucháne zletujú na zem, kde medzi sebou bojujú. Sem tam zatokajú kohúty aj večer, ale sliepky sa večer neozvú. Samica po oplodnení vyhľadáva pre hniezdo tiché, pokojné miesto pod kríkom, alebo pod konármi vyvrátených stromov, najlepšie v blízkosti mravenísk. Hniezdo býva plytká jamka, jemne vystlaná trávou, ihličím a machom. Počet vajec býva 6-12 a viac.
Biotop
Najčastejšie u nás žijú v starých, redších horách alebo mladinách. Najviac obývajú zmiešané zárasty, menej čisté ihličnany a najmenej bučiny. Hypsometricky vystupujú u nás hlucháne po hornú hranicu hory, v istom ročnom období až do 1600 m n. m. Spodná hranica na Slovensku je asi 450 m (Ihráč), ktorú uvádza Ferianc vo svojej knihe. Potravu tvorí ako aj rastlinná tak aj živočíšna zložka. Mení sa cez rok podľa vegetačných zmien i výskytu drobných živočíchov. Potravu tvoria púčiky ihličnatých stromov a listy, trávy a iné byliny, hôrne plodiny a hmyz. Na trávenie potrebujú veľa gastrolytov, ktorých celková váha môže dosiahnuť vyše 50 g.
Na pokraji záhuby
Meniaca sa klíma, prírodné podmienky ale aj myslenie a život človeka sa priebehom niekoľkých storočí zmenilo, čo ovplyvnilo rovnovážny stav mnohých druhov živočíchov. Pán Ing. Bystriansky vo svojej štúdii „Potravinové zdroje a predátori tetrova hlucháňa na Slovensku a v nórskom Telemarku “včera“ a dnes“ opisuje ako sa podceňujú niektoré skutočností (nedostatok a zlá štruktúra potravy, zvýšený predačný tlak apod.) a nadceňuje sa rušenie človekom, lesné hospodárstvo, poľnohospodárska činnosť a pod. Prvotné limitujúce faktory sú potrava a predačný tlak. Dôležitá je prítomnosť podrastu bobuľových krov alebo blízkosť trávnatých pasienkov a rúbaní s bohatým nárastom čučoriedia, brusničia, malinčia, jahôd a pod. Veľmi dôležité sú mraveniská, hlavne druhu mravca lesného (Formica rufa), ktorých tiež ubúda. Mravce predstavujú bielkovinovú zložku potravy, ktorá je dôležitá pre odchov 1 – týždňových mláďat. Úmrtnosť mláďat je veľká a sliepka málokedy vychová 3 – 4 juvenilné jedince. Pre nedostatok mravenísk sa musia dlhšie presúvať k potravovým zdrojom, čím sa vystavujú nebezpečenstvu ulovením dravcov.
.jpg) |
 |
| Dôležitá zložka potravy mladých hlucháňov. Tvar mraveniska závisí od charakteru miesta, na ktorom sa nachádza. Mravenisko v svetlom mieste, kde naň dopadá slnečné sú plochejšie. | Mravenisko v hustom poraste býva vyššie, aby prijalo čo najviac slnečnej energie. Takéto bývajú opierajúce sa o strom, vývrat, alebo koreň. |
Plody vresov chýbajú, čučoriedok je málo a zatienené slabo rodia, čo nestačí pokryť požiadavku ľudí a medveďov. Brusnice sú v husto zalesnenej a poľnohospodársky neudržiavanej krajine vzácne, lebo ich potlačili nekosené a nespásané vysoké byliny a trávy, poznamenáva Ing. Bystriansky.
Pokles hluchánej populácie je aj na úkor ochrany iných druhov živočíchov, čo tvorí značnú časť prirodzených nepriateľov hlucháňa. To vedie k zvýšeniu predačného tlaku. Okrem toho sú ohrozené aj násady vajec. Medzi predátorov, ktorý obľubujú vajcia sú hlavne jazvece, kuny, líšky, krkavcovité vtáky, neohrdne nimi ani diviak, ba ani väčšie šelmy.
Správne udržiavaný les pre hlucháňa znamená výškovo a vekovo diferencovaný medzernatý les, t.j. aplikácia metódy pestovania prírode blízkeho lesa, dopĺňa Ing. Bystriansky. Ďalej uvádza, že udržiavané lúky a pasienky kedysi umožňovali hlucháňom a ostatnému hmyzožravému vtáctvu ľahkú dostupnosť dážďoviek, slimákov, pavúkov a chrobákov a tiež produkovali veľké množstvo hmyzu, napr. živiaceho sa rozkladajúcim trusom oviec a dobytku. Pastviny boli porastené riedkymi skupinkami briez a osikami popod ktoré rástli a bohato plodili lesné jahody. Polia a lúky sa hnojili iba maštaľným hnojom a močovkou, nie chemickými látkami a hnojivami, čo umožňovalo vhodné podmienky nielen pre hlucháňa.
Dlhodobý negatívny trend vo vývoji hluchánej populácie pokračuje, preto je dôležité zabezpečiť a vytvárať celistvé biotopy typické pre hlucháňa. Potrebné je prispôsobiť hospodárky spôsob, ktorým sa dosiahne patričná veková a priestorová štruktúra lesa ponechaním menej hospodárskych významných drevín. Ďalej udržovať aj v znesiteľnej miere aj počty predátorov tetrova hlucháňa. Na tak malú krajinu ako je Slovensko môžeme byť pyšný, že tu máme veľké šelmy, no do našej prírody neodmysliteľne patrí i hlucháň, preto by sa aj jemu mala stále venovať zvýšená pozornosť.
spracovala: Bc. Zuzana Fričová
ilustrácie a fotografie: Bc. Zuzana Fričová
foto titulka: Matej Bobrík
Zdroj: Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska (1), Slovenská akadémia vied, 1977, Bratislava, s.362-367; so spoluprácou Ing. Stanislavom Bystrianskym: Potravinové zdroje a predátori tetrova hlucháňa na Slovensku a v nórskom Telemarku “včera“ a dnes“
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Z NAŠICH LESOV
Niet človeka, ktorý by nepoznal jazveca. A niet takého starého človeka, ktorý by nepoznal jazvečiu masť. Jazvec lesný, označovaný aj kráľom podzemných hradov, mal v minulosti pre človeka oveľa väčší význam, pretože jeho povestný tuk bol dávnej dobre farmaceutickým unikátom. V minulosti bol obľúbenou lovenou zverou. Ani nie tak kvôli mäsu ako jazvečej masti. Dnes sa redukuje v revíroch s chovom malej zveri, ale aj pre prenášanie chorôb.
Zázrak menom „jazvečí tuk“
Jazvečí tuk preslávili osobitne vynikajúce účinky pri liečení reumy. Okrem toho sa požíva aj na suchú pokožku, zápaly a pod. Tuk z jazveca má aj vynikajúce impregnačné vlastnosti a používa sa na ošetrovanie kože alebo aj nožov. Gazdovia na svojich hospodárstvach používali tento tuk na potieranie pupočnej oblasti novonarodených teliat či na ošetrovanie vemien kráv. No najviac preslávilo jazvečiu masť predovšetkým ľudové liečiteľstvo, vďaka mnohým liečivým a cenným antizápalovým a imunitu posilňujúcim zložkám, ako sú kortikosteroidy. Je vhodný aj na liečbu podvrtnutí, pomliaždenín, pri bolestiach končatín, chrbta, kĺbov, pri zápaloch, pri zlom krvnom obehu, osteoartritíde a i. Zmierňuje prechladnutie, zapálenú kožu, ekzémy, svrbenie a pomáha pri hojení rán. Okrem vonkajšieho použitia je vhodný i na varenie. Je oveľa výživnejší ako rybí olej. Jeho použitím pri varení či vyprážaní by sa však nemalo priveľmi preháňať (jednak nie je až tak lacný), často sa najprv restuje na cibuľke, alebo sa zmieša s inými olejmi. Na pravidelné užívanie sú možné rôzne kvapky či kapsuly. Tie pomáhajú pri prechladnutí, chronických pľúcnych ochoreniach ako je tuberkulóza, zápal pľúc, hnisavý zápal priedušiek a pod. Pomáha aj pri vyčerpanom organizme, žalúdočných a črevných vredoch, kolititíde, gastritíde a pankreatitíde.
Aj na opicu aj na celulitídu
Svoje využitie našiel hlavne v zdravotníctve, ale aj oblasti kozmetiky pri odstraňovaní celulitídy. O samovoľné zmiznutie „pomarančovej kôry“ len natieraním jazvečej masti sa nezbavíte, ale prekrvuje problematické partie a tým pomáha pri liečbe. Za to v Rusku skoro v každej domácnosti nechýba fľaška jazvečieho tuku. Požíva sa pred alebo po nadmernej konzumácie alkoholu, čím zmierňuje „opicu“ na druhý deň. Dôležité je podotknúť, že požitím jazvečieho tuku pri pití alkoholu nezabráni otravy krvi, ak sa s množstvom alkoholu preženie.
Ďalšie využitie
Jazvečie mäso patrí k veľmi chutným, no dnes už málo bežným ponúkaným pokrmom, pretože býva často nakazené svalovcom (Trichinella). Po rokoch decimovania početné stavy klesli a viac sa uprednostňovali iné druhy diviny. V Číne sú farmové odchovy jazvecov na mäso, ale pre farmaceutické účely je ich tuk absolútne nevhodný. Najkvalitnejší tuk je z divožijúcich jedincov, ktoré sa pasú a živia na lúkach. Dnes sa masť nahrádza aj bylinnými zmesami, ktoré sa svojím zložením snažia priblížiť látkam obsahujúce v jazvečej masti. Samozrejme na trhu stále nájdeme pravú jazvečiu masť z jeho tuku.
V neposlednom rade sa používa aj jazvečia srsť dodnes na výrobu kefiek určených na holenie, či špeciálne umelecké štetce. „Dachsbart“, z nemeckého prekladu „jazvečia briadka“ našla svoje využitie zas ako ozdoba na klobúk lovca.
Lov
Doba lovu je podľa zákona daná od 1.9. do 30.11. počas splnu. Lov na jazveca patrí tiež ku krásnym zážitkom, no je to hlavne aj o trpezlivosti. Najlepšie sa naň poľuje v novembri, keď je už vykŕmený pred spánkom. Na jazveca treba ísť opatrne, hlavne si dať pozor aby bol priaznivý vietor. Po zahalení krajiny do úplnej tmy vychádza zo svojho podzemného hradu von. Skôr ako chce vyjsť postojí pred východom z nory a vetrí, či je „čistý“ vzduch. Treba počkať, kým odíde ďalej od nory a už len umiestniť zásah. K nesprávnemu spôsobu lovu patrí lov jazveca brlohárením alebo rozkopávaním jazvečích nôr. Niekedy pri love líšok môže v brlohu byť aj jazvečia rodinka, a vtedy je potrebné psa vykopať. Treba odlišovať jazvečie aj líščie nory. Jazvec si pred norou vždy udržuje poriadok a korisť si nenosí do brlohu ako líška, tak jeho nora nezapácha.
spracovala Bc. Zuzana Fričová
ilustrácie: Bc. Zuzana Fričová