Spôsob poľovania

Lovom zveri sa završuje sústavná starostlivosť poľovníkov o zver. Dnes však lov upravujú mnohé obmedzenia. Rad účinných a v minulosti obľúbených spôsobov lovu je zakázaný, výrazne sa znížil počet druhov, na ktoré možno poľovať a pri raticovej zveri platia prísne kritériá chovnosti. Úspešný výsledok lovu je podmienený najmä znalosťou biológie zveri a jej správania, stopárstva a praktickými vedomosťami.

Spôsoby poľovania

INDIVIDUÁLNE SPÔSOBY POĽOVANIA
Medzi individuálne spôsoby poľovania patrí postriežka a posliedka. Obidva tieto spôsoby poľovania vyžadujú od poľovníka dobré znalosti života zveri i znalosti poľovného revíru. Pri týchto spôsoboch poľovania je prítomný sám poľovník, ktorému spoločnosť môže robiť poľovne upotrebiteľný pes. Pri hosťovských poľovačkách je prítomný aj poľovnícky sprievodca.
Individuálnymi spôsobmi u nás lovíme hlavne srnčiu zver, líšku hrdzavú, jazveca lesného a rôznu inú škodlivú pernatú zver ako napr. sojku škriekavú, straku čiernozobú.

Na posliedke poľovník aktívne zver vyhľadáva tak, že sa snaží priblížiť k zveri a pritom dodržiava najmä tieto zásady – pohybuje sa pomaly, ticho a sústavne pritom pozoruje okolie. Zásadne sa pohybuje proti smeru vetra alebo aspoň v smere bočného vetra. Najlepšie je, keď sa na posliedke zúčastňuje len jedna osoba, lebo čím je počet ľudí väčší, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nás zver spozoruje skôr ako my ju. Streľba na posliedke je ťažšia, pretože sa strieľa zo zeme, neraz bez vhodnej opory. Pozícia strelca často nie je optimálna a keď nás zver už spozorovala, treba hneď vystreliť. Pri posliedke však získame dobrý prehľad o tom, kde sa zver v revíri momentálne zdržiava, kde vychádza na pašu.

Na postriežke poľovník čaká na zver na zemi alebo posede na priechodoch, kadiaľ sa zver zvykne najčastejšie pohybovať. Postriežkou sa poľuje najmä ráno a večer, keď je zver najaktívnejšia. Jej najväčšou výhodou je, že zver o poľovníkovi nevie, a ten má potom dostatok času na správne posúdenie zveri. Nevýhodou postriežky je, že sme obmedzení len na jednu malú lokalitu v revíri, ktorú kontrolujeme.

SPOLOČNÝ SPÔSOB POĽOVANIA – SPOLOČNÉ POLOVAČKY

Spoločné poľovačku sú vlastne kolektívne poľovačky, na ktorej sa zúčastňujú najmenej traja strelci a jeden poľovne upotrebiteľný pes. Takto sa u nás najčastejšie loví kačica divá.
Keďže sa na spoločných poľovačkách zúčastňuje väčší počet strelcov, honcov a poľovných psov sú náročné na organizáciu a od všetkých účastníkov si vyžaduje dôslednú disciplínu a dodržiavanie všetkých pravidiel bezpečnej streľby. Najväčšiu zodpovednosť má vedúci poľovačky, ktorý na začiatku oboznámi účastníkov s druhmi zveri, ktoré je povolené loviť, s celkovým priebehom poľovačky, s bezpečnostnými predpismi, vykoná kontrolu dokladov a dáva pokyny na začatie a skončenie poľovačky, resp. aj jednotlivých pohonov.

ZVLÁŠTNE SPÔSOBY POĽOVANIA
Medzi zvláštne spôsoby poľovania, ktoré povoľuje zákon zaraďujeme fretkovanie, sokoliarstvo a brlohárenie.
U nás sa venujeme brloháreniu, pri ktorom využívame schopnosti poľovných psov, a to jagdteriérov, vyhnať líšku z brlohu. Strelci obsadia východy z brloha a do jedného otvoru vpustia brlohára, ktorý líšku vyženie. Nevyhnutné je poznať lokalizáciu brlohov, zistiť či je brloh obývaný a mať dobrého psa.
Líška sa najčastejšie v brlohu zdržuje najmä v zime, keď je zlé počasie a v čase kankovania – párenia.